Zavádzanie o prokuratúre a plánoch na zmenu jej fungovania

Autor: Alojz Baránik | 12.6.2020 o 22:58 | Karma článku: 6,02 | Prečítané:  377x

Zástanca doterajších poriadkov v komentári Denníka N zavádza a píše výmysly o tom, čo prokuratúra musí byť, a čo je neprípustné na plánoch koaličných poslancov doterajšie poriadky zmeniť. 

Komentár je plný tendenčných fráz a prekrúcaní pravdy. Jeho základná téza, pregnantne vystihnutá v nadpise, s hrubou falošnosťou popiera našu realitu. Preto ho treba brať ako cielený útok na snahu koalície o zásadnú zmenu našej spoločnosti. Uvediem prečo.

Stojí najprv za zmienku, že komentátor Branislav Vančo, člen predsedníctva PS, používa debatné metódy a slovník, niekedy aj kompletné frázy, ktoré často vyslovuje špičkový demagóg a klamár strany Smer SD Erik Tomáš. Napríklad o pochybnostiach ministerky spravodlivosti k jedinému z bodov návrhu ("proti vôli ich vlastnej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej") sa spoločne s Erikom Tomášom pán Vančo snaží vytvárať zavádzajúci dojem, ako keby bolo v rozpore prinajmenšom so slušnosťou, keď poslanci Národnej rady podávajú svoje návrhy v rozpore s "vôľou" nejakého ministra alebo i prezidenta.

Keď tieto somariny trieska Erik Tomáš, vieme čo si máme myslieť. Avšak právnikovi, najmä ak je vo vysokom postavení v bývalej budúcej koaličnej strane, by niekto mal pripomenúť, že v našom type ústavného usporiadania parlament nie je (nemal by byť) podriadený ani vláde ani prezidentovi. 

Branislav Vančo píše aj iné výmysly a, ehm, nerozumnosti, obávam sa, v jasnej snahe zvrátiť pokrok (cudzím slovom progres) vo vymožiteľnosti práva na Slovensku.

Tak napríklad, celkom „na Tomáša“, glosuje vyjadrenia poslancov koalície na tlačovej konferencii k danej téme. V rozpore s tým, čo bolo povedané, ale aj skutočnosťou, totiž robí záver že "koalícia sa najskôr dohadovala o tom, kto sa generálnym prokurátorom stane, a až potom svoje aktivity skorigovala a začala konečne riešiť podstatu, teda nároky na kandidátov a najlepší spôsob procesu voľby". 

Pre prípad, že je to potrebné, uvádzam znova: Ak sa člen vlády na otázku novinára vyjadrí o vhodnosti prípadnej kandidatúry nejakého jedinca, nič to nehovorí o tom, ako bude parlament (vo výbore a v pléne) hlasovať za kandidátov na takú funkciu po tom, čo sa bude vedieť, kto  všetko sa o danú funkciu uchádza a ako ten-ktorý dotyčný obstál v procese, ktorý takému hlasovaniu predchádza. Vrátane, u nás bezprecedentne, verejného vypočutia.

Potvrdením toho, že pán Vančo pozabudol prehodiť výhybku, je aj skutočnosť, že od ním falošne komentovanej tlačovej konferencie koaličných poslancov sa medzičasom už opozíciou "preferovaným" favoritom koalície stal niekto iný než ten, koho spomína pán Vančo.

Prešľapom B. Vanča v oblasti vzťahu k pravde je tiež tvrdenie, že prokuratúra akosi nemá podliehať kontrole, že má byť akosi inštitucionálne "nezávislá" (rozumej: môže si robiť alebo nerobiť čo chce, prípadne aj 61:0 a tiež aj obsadzovať prokuratúru rodinou a frajerkami mafiánskych politikov a vedúcich prokurátorov a že fagani a pipky, ktorí majú do tridsiatky ďaleko, jazdia na drahých autách). A že voľba kandidáta na generálneho prokurátora a jeho odvolanie akosi má nebyť dôsledkom rozhodnutia zvolených reprezentantov ľudu.

Lebo, naznačuje B. Vančo, čo ľud do toho, či je prokuratúra mafiánska organizácia chrániaca mafiánskych politikov? Ľud, podľa B. Vanča, si nemá stanovovať, že prokuratúra musí byť riadne fungujúca zložka výkonu štátnej moci, ktorej šéf za také riadne plnenie svojich povinností má skladať účty; prinajhoršom parlamentu, keď už sa, zatiaľ, nevieme dohodnúť na skladaní účtov vláde (ministerstvu spravodlivosti). Lebo, zrejme, vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a hlavne Česku a celom svete anglického práva, tomu nerozumejú, hovorí nám B. Vančo unisono s Erikom Tomášom.

V súlade s uvedeným, najväčšou myšlienkovou vývrtkou B. Vanča v jeho komentári je tvrdenie o akejsi neprípustnosti skladania účtov generálnym prokurátorom. Čo, ak také zúčtovanie má mať zmysel, musí zahŕňať možnosť, aby Národná rada navrhla jeho odvolanie prezidentovi. 

B. Vančo tiež zavádza, keď hovorí, že by sa jednalo o možnosť akejsi konečnej svojvôle parlamentu. To preto, že podľa prejednávaného návrhu zákona by také odvolanie mohla Národná rada len navrhnúť prezidentovi, ktorý jediný má zostať, v súlade s ústavou, oprávneným na odvolanie generálneho prokurátora.

A navyše, duo Tomáš-Vančo zamlčuje možnosť prieskumu Ústavným súdom, ak by sa stalo, že by konanie jedného či oboch uvedených ústavných orgánov bolo tak svojvoľné, ako naznačujú. 

B. Vančo navyše zavádza, aj keď opakuje frázy o nutnosti nezávislosti prokuratúry. V skutočnosti, tak, ako nie je nezávislý predseda alebo minister vlády, ktorého činnosť tiež podlieha kontrole Národnou radou, a to aj s možnosťou odvolania, ani generálny prokurátor nie je inštitucionálne "nezávislý". To aj preto, že naša ústava, na rozdiel od jej úpravy súdnictva, o žiadnej nezávislosti generálneho prokurátora nehovorí. Prokuratúra má byť totiž nezávislá len v riadnom výkone svojich právomocí. A či sa tak deje, je niečo, čo má posudzovať parlament, ktorý podľa ústavy smie navrhnúť prezidentovi odvolanie generálneho prokurátora. Podľa zákona, ktorý po šialených skúsenostiach s fungovaním prokuratúry, meníme tak, aby také odvolanie v extrémnych prípadoch, aké sme si zažili a stále zažívame, bolo reálne možné.

A pritom je jedným dychom treba povedať, že návrh počíta s tým, že za podanie návrhu na odvolanie generálneho prokurátora a za jeho prípadné odvolanie, budú dotyčné ústavné orgány, teda parlament a prezident, niesť zodpovednosť pred svojimi voličmi. Rovnako, ako ju ponesú, ak dôvody na taký návrh a odvolanie budú existovať a parlament a prezident konať nebudú. 

Na spiatočníckom (cudzím slovom regresívnom) komentári pána člena predsedníctva Progresívneho Slovenska, teda nie je nič progresívneho a veľmi málo pravdivého. Že B. Vančo cítil potrebu takýto výlev uverejniť, svedčí o tom, že Slovensko malo vo voľbách viac šťastia, ako by si mnohí mysleli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič umožní otvoriť školu, kde chodia jeho dcéry

Školu prevádzkuje firma podnikateľa, ktorý nakupoval pre štát testy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?