Reakcia na článok Jána Drgonca o výbere sudcov ÚS

Autor: Alojz Baránik | 22.2.2019 o 14:46 | (upravené 24.2.2019 o 13:13) Karma článku: 1,90 | Prečítané:  961x

Ján Drgonec aj v komentári v Denníku N píše šťavnato, a tak si koleduje o reakciu. V tom je jeho prínos, lebo, na rozdiel od mnohých iných, ktorí by sa radi vošli do jeho topánok, je v jeho prípade o čom polemizovať. 

Zostaňme na chvíľu pri tých topánkach. Viete podľa čoho vás po vstupe do obchodu s topánkami posudzuje predavač? Aký má názor na vaše hodnoty a životné postoje, ako odhaduje vašu vzdelanostnú úroveň a či chodíte do kostola alebo máte mnoho nerestí? Podľa topánok, ktoré máte práve na nohách!

Túto starú pravdu mi pripomenula základná myšlienka článku Jána Drgonca, uchádzača výberového konania na sudcov ústavného súdu. Tú som pochopil tak, že hlavne odborné kritériá by mali byť tie, ktoré majú rozhodovať o tom, kto by sa mal stať kandidátom na sudcu ústavného súdu. Zdá sa, že to, čo Ján Drgonec oprávnene považuje za svoju najdôležitejšiu silnú stránku, by podľa neho malo byť to hlavné, ak nie jediné kritérium pre výber kandidátov. Podobne, ako ten predavač v obchode s obuvou. 

Názor pána Drgonca má svoj logický základ a určite by bol namieste v krajine, ktorá funguje inak ako Slovensko. Lepšie povedané, v krajine, ktorá funguje. Slovensko ale nefunguje. A jeho ústavný súd a súdy, ktoré by mu mali byť aspoň ideovo podriadené, s tým majú veľmi veľa dočinenia. To vidíme nielen podľa toho, akí uchádzači boli navrhnutí na to, aby sa stali kandidátmi na ústavných sudcov, ale aj podľa toho, kto všetko sa ústavným sudcom v minulosti stal. A aké "úspechy" náš ústavný súd doteraz dosiahol. Lebo, prosím, nemýľme sa: O povahe našej spoločnosti, o tom, či gauneri sú v base alebo vo vláde, rozhoduje aj ústavný súd. Pomaly, nepriamo, ale s konečnou platnosťou.

To, ako prebieha vypočutie navrhovaných kandidátov na sudcov ústavného súdu, je obrazom nielen skutočnosti, že Slovensko má nateraz jedinú reálnu opozíciu vo svojich dejinách, ale aj stavu spoločnosti. Podobne, ako je chybou, keď sa predavač topánok cíti nadradený voči niekomu, kto do jeho obchodu vstúpi v obnosených lacných topánkach, je chybou si myslieť, že za nášho stavu spoločnosti sa nemá čestný a inteligentný člen výboru čo relevantného spýtať nádejného kandidáta na ústavného sudcu. A obrovská škála v (mierne povedané) "vhodnosti" jednotlivých uchádzačov je toho dobrým dôkazom.

Nie je tiež pravdou, že terajší výber kandidátov je otázkou politickou. Bol by otázkou politickou, ak by sa jednalo o súboj politík, konzervatívnych či liberálnych, ľavicových či pravicových. Tam však nie sme, a niekto by povedal, že sme nikdy ani neboli. Doterajšie politické garnitúry tvrdošijne popierali význam pojmov ako morálka, integrita a osobná česť, nahradzujúc ich oveľa "exaktnejšími" pojmami, ako odbornosť či vedomosti. Dnes by nám všetkým malo byť jasné, kam nás toto videnie sveta dostalo. 

Miera osobných zlyhaní držiteľov moci, vrátane tej sudcovskej, je v dôsledku takéhoto prístupu natoľko extrémna, že poslanci Národnej rady, členovia výboru, ktorí nádejných kandidátov na sudcov ústavného súdu vypočúvajú, si plnia svoju povinnosť len vtedy, ak akcentujú, v rámci svojich malých možností, preverenie toho, ako ten-ktorý uchádzač spĺňa morálne predpoklady na postavenie jedného z držiteľov takej moci.

A že sú pritom kritizovaní tými, ktorí na otázky o svojej morálke nie sú zvyknutí, je v poriadku. Budúcnosť ukáže, kto mal pravdu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič umožní otvoriť školu, kde chodia jeho dcéry

Školu prevádzkuje firma podnikateľa, ktorý nakupoval pre štát testy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?