Spravodlivosť v Pente - odpoveď na jednu reakciu

Autor: Alojz Baránik | 27.6.2018 o 18:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  691x

Riaditeľ z Penty reagoval (tu) na môj článok v HNonline o tom, ako by to mohlo byť, keby sa Ministerstvo spravodlivosti presťahovalo ako nájomca do budovy vlastnenej Pentou či inou podobnou skupinou. 

Pre tých, ktorým sa nechce sa preklikať na odkazy vyššie, zhrniem podstatu diskusie:

V mojom článku som uviedol asi toto:

Penta (podobne ako aj napr. J&T) je iste profesionálna organizácia pokiaľ ide o prenájom jej kancelárskych priestorov obchodným spoločnostiam všetkých možných druhov, pretože je v ich obchodnom záujme si udržiavať v tejto oblasti dobrú reputáciu. Takto nastavená logická a prirodzená priorita by sa však mohla ľahko zmeniť, ak by sa Ministerstvo spravodlivosti svojimi aktivitami dostalo do vážnych a prípadne existenčných sporov s takým vlastníkom budovy. Taký vlastník budovy by vcelku poľahky mohol zneužiť svoje postavenie a Ministerstvo spravodlivosti by sa v takom spore mohlo opierať len o kus papiera, na ktorom je napísaná zmluva, ktorá ani v našom práve ani v praxi notoricky nespoľahlivých súdov nemá potrebnú mieru ochrany. 

Pán manažer zo spoločnosti Penta Real Estate vo svojej reakcii (Posuňme sa od politických rozhodnutí k rešpektovaniu pravidiel) uvádza ako kľúčový postulát nasledujúce:

"Úspech kancelárskych projektov v hodnote desiatok miliónov eur tak stojí na rozhodnutí kľúčových nájomcov a žiadny prenajímateľ, ktorý chce na trhu dlhodobo pôsobiť, si nemôže dovoliť hazardovať so svojou povesťou. Nedokážem si preto ani predstaviť, že by niektorý z developerov vôbec len uvažoval o akomkoľvek neštandardnom a doslova nepriateľskom kroku, ktorý by bol namierený voči nájomcom.

O to viac, ak je nájomcom verejná inštitúcia. Jej postavenie býva z povahy veci ešte citlivejšie ako pri súkromných spoločnostiach. Aj na Slovensku máme príklady, keď štátne inštitúcie roky sídlia v prenajatých priestoroch a nikto to nespochybňuje."

 Ja v tomto nevidím rozpor s tým, čo som uviedol. Teda pokiaľ ide o tvrdenie, že tam, kde by neexistoval mimoriadny až existenčný záujem Penty, by táto mala mať dôvod sa nepriateľsky chovať k svojmu nájomcovi. S tým teda úplne súhlasím. Avšak tým nebolo povedané všetko,a hlavne nie to podstatné.

Je ale príznačné, že pán manažer Penty nereagoval na moje v článku naznačené predstavy, že či by v našom právnom prostredí mohlo dôjsť na to, že by napríklad Ministerstvo spravodlivosti bolo od svojich priestorov fyzicky alebo právne odstavené, či by sa mu mohla napríklad vypnúť elektrina, siete, voda alebo by mu vstup do budovy zamedzila strážna služba pod kontrolou Penty.

Teda, samozrejme, čiste teoreticky, keby napríklad Penta, na základe jej analýzy (a vieme veľmi dobre, že schopnosť takej analýzy Penta má), nehľadiac na reputačné riziko a len za istých okolností,  usúdila, že by nebolo inej cesty. Lebo existencia je dôležitejšia ako reputácia.

Čo potom? Kto by ochránil Ministerstvo? Súd? Myslíte ten, ktorý na základe žaloby spoluvlastníka Penty rozhodol o tom, že kniha Gorila sa nesmie vydať? Alebo ten, ktorý rozhoduje o Kočnerových zmenkách (v ktorého obvode je umiestnená aj predmetná budova Penty)?

Viem, že teraz by sa pánovi manažerovi Penty hodilo argumentovať tým, že Ministerstvo by sa mohlo proti neoprávneným zásahom vlastníka budovy brániť podľa práva, súdnou cestou a tak podobne. My všetci ale vieme, že to by boli len prázdne slová, ktorým dnes už neverí takmer nikto.

My tu totiž, bohužiaľ, nemáme také súdy, ktoré by s potrebnou mierou istoty dokázali zabezpečiť ochranu pred mocným a všetkého schopným protivníkom. Ani vtedy, a možno práve vtedy, keď tú ochranu potrebuje Ministerstvo spravodlivosti.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.


Už ste čítali?