Britské médiá nedávno priniesli pre nás zdanlivo nie celkom relevantnú správu: Ak konzervatívci vyhrajú voľby v roku 2015, budú presadzovať zrušenie nadradenosti rozsudkov ESĽP, pretože pre nich nie je prijateľné, aby vôľa ľudu, vyjadrená prostredníctvom ich volených zástupcov, bola ignorovaná sudcami ESĽP, ktorí sa netrápia s kontextom svojich rozhodnutí v danej krajine (v tomto prípade s tým, že umožňovali nekonečné odďaľovanie a dokonca zrušenie rozhodnutí anglických vysokých súdov o vysťahovaní nebezpečných radikálov, ktorí sú v Británii cudzinci).
Hovorím zdanlivo, pretože sa zdá, že my tu u nás máme opačný problém – základné práva a slobody sa porušujú denno-denne a naše súdy na to kašľú. Lenže mne teraz ide o tú absenciu kontextu, ktorá vadí britským konzervatívcom, pretože v ignorovaní kontextu v rozhodnutí Andrášik a spol. proti Slovenskej republike dosiahol ESĽP nepochybne jeden zo svojich vrcholov. Pozrime sa, čo sa v ňom uvádza (môj rýchlopreklad, snáď to takto stačí):
60. Vo svetle dokumentov, ktoré mu boli predložené, Súd preto uzatvára, že sťažovateľom boli poskytnuté výhody plynúce z kontradiktórneho konania, že mali, v rôznych fázach takého konania, možnosť sa dovolávať tvrdení a dôkazov, ktoré považovali za relevantné pre ich vec, a že im bola daná možnosť napádať tvrdenia a dôkazy predložené súdom. Vo svojich rozhodnutiach prvostupňové a odvolacie súdy objasnili dôkladným spôsobom ktoré skutočnosti považovali za preukázané a z akých dôvodov, prečo odmietli prijať tvrdenia sťažovateľov a prečo považovali zhromažďovanie ďalších dôkazov za nadbytočné. Ani dovolací senát Najvyššieho súdu ani Ústavný súd nenašli porušenie práv sťažovateľov v tejto súvislosti. Závery domácich súdov, ktoré – vzhľadom na podporný charakter svojho postavenia – Súd nemá oprávnenie prehodnocovať v role ďalšej súdnej inštancie, sa nejavia ako svojvoľné.
61. Za týchto okolností tu nie je známka toho, že konanie, vzaté ako celok, nesplňovalo požiadavky na spravodlivý proces v zmysle Článku 6 ods. 1 a ods. 3 (d) Dohovoru.
62. Z toho plynie, že táto časť sťažnosti sa očividne nezakladá na pravde a musí byť odmietnutá podľa Článku 35 ods. 3 (a) a 4 Dohovoru.
Všimnime si, ako sa sudcovia ESĽP chovajú ku svojim kolegom: Tak, ako by boli jedni z nich – nič sa nemohlo stať, pretože rozhodoval sudca, o ktorom, samozrejme, akosi vieme, že v okamihu, keď dostal talár (a je jedno, či ho dostal od KSČ za to, že bol dostatočnej bezcharakterný alebo od Harabina za to, že preukázal, že je riadny sociopat alebo od Anglickej kráľovnej za to, že si vydobyl česť a úctu členov svojho prastarého stavu), je jedným z nich - sudca a hotovo. Argumentácia ESĽP uvedená vyššie nie je úplne iná ako keď sa nacistickí sudcovia bránili tým, že súdili podľa zákona (ako to bolo užasne stvárnené aj v americkom filme Norimberský proces - Judgement at Nuremberg - so Spencerom Tracym).
Slovenskí politici sa usilujú (komunisti na východe a demokrati na západe) o to, aby Slovensko bolo vnímané ako plnohodnotný a zaujímavý člen spoločenstva národov. Preto je akosi nevhodné sa obracať na nadnárodné inštitúcie s problémami, ktorých podstata tkvie v tom, že sme neboli ani za 25 rokov schopní sa postarať o to, aby u nás nerozhodovali sudcovia, ktorí predtým boli komunistickí prokurátori, alebo odsudzovali nevinných na základe politických rozhodnutí (a teraz nerobia nič preto, aby sa tejto stigmy zbavili, práve naopak, kryjú svoje staré hriechy). Žiaden ESĽP, ani EÚ, ani OSN, ani Amerika, a iste nie Rusko, nám v tomto nepomôže. Slobodu a demokraciu, vrátane slušných sudcov, nám nikto nedaruje – musíme si ju vybojovať sami.