Programové vyhlásenie vlády SR máj 2012 – odpočet v oblasti spravodlivosť

Autor: Alojz Baránik | 26.2.2016 o 12:53 | (upravené 27.2.2016 o 12:01) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  464x

Viem, že v tejto krajine nik neverí v to, že politici by mohli plniť sľuby, ale ak je to tak, tak načo nám tie sľuby dávajú? Pozrime sa preto na to, ako sa plnilo vyhlásenie súčasnej vlády v oblasti spravodlivosti.  

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky - máj 2012

(jednotlivé body červenou a hodnotenie za tým)

Kľúčová úloha 5.

„zvýšiť vymožiteľnosť práva  a  systematicky  likvidovať  korupciu  na  všetkých  stupňoch spoločnosti“

„Nesplnenie“ tejto úlohy je extrémne: Korupcia nielenže prekvitá, ale sa stala štátnym programom. Tomu je podriadené fungovanie polície, prokuratúry a súdov. V súlade s tým, vymožiteľnosť práva prakticky neexistuje a platí len právo silnejšieho. Všetky doterajšie zmeny vo vysokých justičných orgánoch sú buďto len kozmetické, alebo nastavené tak, aby sa ich efekt prejavil až po tom, čo budú premlčané trestné činy doterajšej politickej mafie.

 

Článok - 4. ÚLOHA ŠTÁTU A VEREJNÉHO SEKTORA

Časť

Spravodlivosť

„Podporí prijatie  takých  opatrení,  ktoré  obnovia  dôveru  v právo,  vytvoria  predpoklady  pre  kvalitný a stabilný  právny  systém.  Ako  predpoklad  pre  skvalitnenie  rozhodovacej činnosti  súdov a ostatných  orgánov  verejnej  moci,  zabezpečenie  účinnej  ochrany  základných  práv  a slobôd, zvýšenie  vymožiteľnosti  práva,   odstránenia  prieťahov  v konaniach   a   zabezpečenie  rozvoja a prosperity štátu a spoločnosti.“

Dôvera v právo na Slovensku neexistuje, pretože právo je realizované politicky dosadenými a nečestným ekonomickým ziskom motivovanými aparatčikmi, lojálnymi nie právu, ale svojim záujmom a vládnym chlebodarcom. Toho najvypuklejším príkladom sú nominácie vládnych poslancov Národnej rady na funkciu sudcov Ústavného súdu, ktorý by mal byť miestom intelektuálnej a morálnej integrity. Miesto toho je prostriedkom ovládnutia štátu cez politicky dosadzovaných morálnych mrzákov.

 

„Vláda  v snahe  zabrániť  zneužívaniu  skrátených  foriem  legislatívnych  konaní  príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov.“ 

Nesplnenie tejto úlohy bolo vzaté do extrému, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní dokonca prijímal zákon, ktorým sa menila Ústava, a to nie z nejakej nepredvídanej nevyhnutnosti, ale len pre potreby politického marketingu.

 

Časť

Súdnictvo

„Vláda vytvorí právne, organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na:

  • obnovenie dôvery v súdnictvo a zabezpečenie informovania verejnosti o celkovej činnosti súdov,
  • zabezpečenie práva pre každého na nezávislý a nestranný súd,
  • zvýšenie vymožiteľnosti práva,
  • stabilizáciu súdnictva – inštitucionálnu i personálnu,
  • zabezpečenie riadnej funkčnosti súdnictva,
  • zabezpečenie plynulosti a dôstojnosti súdneho konania a na eliminovanie prieťahov v súdnych konaniach.“

Takmer nič z uvedeného nebolo splnené:

  • dôvera v súdnictvo poklesla (teraz viac ako 70% ľudí súdom nedôveruje),
  • nesplnenie úlohy zabezpečiť právo pre každého na nestranný a nezávislý súd je s prihliadnutím na to, že Slovensko je členom EÚ, absolútne. Právna pomoc pre nemajetných existuje do značnej miery len formálne. V dôsledku absencie súdnej, správnej a hlavne trestnoprávnej ochrany proti politicky krytej ekonomickej zločinnosti trpia nedostatkom právnej ochrany najviac tí, ktorí si nemôžu dovoliť advokáta alebo nemajú príslušné korupčné a politické styky. Nezávislosť súdov je iluzórna, keďže vážne podozrenia na korupciu sudcov nie sú a nikdy neboli riadne vyšetrované a vzhľadom na komunistickými a mečiarovskými kádrami tvorený základ osadenstva vysokých súdov, nie je možné bez ďalšieho predpokladať, že by aj  noví sudcovia, dosadení týmito kádrami, boli v rozhodujúcej miere na vyššej morálnej úrovni,
  • vymožiteľnosť práva teda existuje len teoreticky a len pre mocných,
  • stabilizácia súdnictva sa prejavuje len ako ďalšie zakorenenie sa osôb nevhodných na výkon sudcovskej činnosti hlavne na vysokých súdoch a na vedenie súdov. Nových sudcov, ktorí spĺňajú morálne a odborné kritériá, je príliš málo a sú zväčša na postoch, kde sa musia podriadiť tomu, ako doterajší systému súdnictva funguje,
  • súdnictvo nefunguje, ak je porovnávané s krajinami, kde vládne právo, najmä ak vezmeme v úvahu ako sú našimi medzinárodnými záväzkami stanovené kritériá v tejto oblasti,
  • dôstojnosť súdneho konania síce bola zabezpečená (vďaka nahrávaniu priebehu konaní), ale prieťahy, svojvoľné rozhodovanie, absencia zjednocovacej judikatúry (za účelom umožnenia svojvôle v rozhodovaní na objednávku) pokračujú bez akejkoľvek reálnej nápravy v dohľadnom čase.

 

„Rezort spravodlivosti starostlivo pristúpi k projektu elektronického doručovania súdnych rozhodnutí do povinných dátových schránok tak, aby sa obmedzili možnosti obštrukcií a zároveň boli primerane chránené procesné práva všetkých účastníkov konania.“

Povinné doručovanie do dátových schránok ako predpoklad zrýchlenia konania je v nedohľadne. Je zjavné, že tí, čo majú záujem na tom, aby mohli beztrestne vytvárať prieťahy, si dokázali presadiť nesplnenie tohto záväzku vlády. Dobrým príkladom je prakticky beztrestné opakované odďaľovanie procesov advokátmi (vec proti brutálnemu bývalému policajtovi Tiefenbachovi, ktorého pojednávanie bolo opakovane odročené pre neprítomnosť advokáta, pričom ide zjavne o to, aby sa verejnosť nedozvedela, že o jeho počínaní vedeli jeho nadriadení, a teda že problém je systémový, nie ojedinelý).

 

„Vláda stabilizuje činnosť Centra právnej pomoci.“

Právna pomoc nemajetným vo významnejšej miere neexistuje. Ešte v polovici roka 2015 sa riaditeľka Centra vyjadrila, že efektivita Centra je nízka aj kvôli  administratívnej záťaži, nedostatku profesionálneho riadenia, financií na vzdelávanie jeho zamestnancov a riadnej propagácie činnosti centra. Vládna strana totiž nemá záujem na riadnej činnosti Centra právnej pomoci, pretože členovia vládnej strany sú prepojení na úžerníkov, ktorí si urobili biznis zo žmýchania tých, ktorí najviac právnu pomoc v núdzi potrebujú.

 

„Svoje nenahraditeľné miesto v činnosti justície musí mať aj vyvodzovanie zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania. V oblasti ochrany nezávislosti sudcov pri rozhodovacej činnosti ako aj v oblasti zákonnej regulácie vyvodzovania zodpovednosti za zlyhanie sudcov bude vláda vychádzať z odporúčaní medzinárodných inštitúcii (Benátska komisia, Medzinárodná asociácia sudcov), najlepších praktík v zahraničí a tiež z dialógu s domácimi sudcovskými organizáciám.“

Vyvodzovanie zodpovednosti sudcov neexistuje v zmysle medzinárodných štandardov, kde základnou sankciou za vedomé pochybenie sudcu je vyzlečenie z talára. Disciplinárne konania proti sudcom prakticky neexistujú. Disciplinárne rozhodovanie je často vykonávané nedôveryhodnými osobami. Extrémna zhovievavosť, neefektívnosť a formálnosť disciplinárnych konaní pretrváva a je dôsledkom toho, že sudcovia v súvislosti so svojim stavom rozmýšľajú v iných kategóriách ako bežní ľudia. Toto je dané štvrťstoročím existencie ich moci, vytvorenej na pochybnom morálnom základe. Táto moc sa považuje za nedotknuteľnú silami mimo nej a základné zásady demokracie rešpektuje len v rozsahu potrebnom na to, aby tento stav mohol pokračovať ďalej.

 

„Vláda sa bude cielenými úpravami v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, aby sa zvyšovala autorita súdov a obmedzovali sa obštrukcie zo strany obvinených. Úprave trestných sadzieb bude predchádzať dôsledné štatistické analyzovanie udelených trestov a vývoja trestnej činnosti.“

Trestné súdnictvo je naďalej ovládané osobami, ktoré vzbudzujú vážnu pochybnosť o ich morálnej spôsobilosti. Naďalej prevláda mentalita ochrany obžalovaného tam, kde si to vynaliezaví a vplyvní advokáti vedia zabezpečiť. Na druhej strane sú pravidelne porušované základné právne zásady pri ukladaní väzby aj tam, kde na to nie sú zákonné dôvody.

 

„Vláda za dôležité považuje tvoriť takú legislatívu, v ktorej bude vytvárať priaznivejšie podmienky pre slobodné a bezpečné podnikanie, odstraňovať administratívne bariéry v podnikaní a bude chrániť spotrebiteľa.“

Právo naďalej chráni podnikateľov len teoreticky. Kvôli prieťahom, nevzdelanosti a absencii vôľových a iných potrebných vlastností sudcov súdna ochrana čestného podnikateľa neexistuje v rozsahu, ktorý predpokladá právo (typicky: Ustanovenia Občianskeh a Obchodného zákonníka o tom, že v prípadoch sporov, pochybností atď. rozhodne súd. Kedy? za desať rokov? Akú to má relevanciu pre čestného podnikateľa?). Ochrana spotrebiteľa funguje len tam, kde tento nie je obeťou mocných skupín prepojených na vládne elity (pôžičková mafia).

 

„Na zabezpečenie priorít vláda vytvorí predpoklady pre kvalitný výkon súdnictva, a okrem doteraz uvedených opatrení:

  • prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti

Verejnosť naďalej nie je informovaná tak, aby sa vytváralo právne povedomie a viera v spravodlivú spoločnosť,

 

  • „v rozsahu ekonomických možností zlepší priestorové podmienky na výkon súdnictva na súdoch, kde sú výrazne poddimenzované,“

táto úloha je prakticky bezvýznamná, pretože priestorov je dostatok a tieto sú, naopak,  využívané neefektívne,

 

  • „prehodnotí doterajší systém hodnotenia sudcov tak, aby objektívne odrážal výkonnosť sudcov a kvalitu ich rozhodovacej činnosti s cieľom vytvoriť sudcovský zbor na vysokej odbornej úrovni,“

za celé obdobie vlády pretrváva odmietanie meritokratického posudzovania činnosti sudcov, kde najlepším príkladom je sudca Branislav Král, ktorý za odmenu za viaceré škandalózne rozsudky v prospech oligarchov bol povýšený na Krajský súd v Bratislave,

 

  • „ prijme protikorupčné opatrenia, najmä zriadi trvalú telefónnu linku, na ktorú bude možné oznámiť korupčné správanie sudcov a zamestnancov súdov, prijme legislatívne opatrenia na vyhodnocovanie oznámení o korupčnom správaní, na podávanie trestných oznámení, podnetov na začatie disciplinárneho konania a navrhovanie ďalších potrebných opatrení,“

korupcia na súdoch prekvitá a neboli prijaté žiadne iné protikorupčné opatrenia ako kozmetické alebo také, ktorých efekt sa neprejavuje, žiadne zo sľubovaných legislatívny opatrení nie je také, ktoré by malo významný protikorupčný efekt. Neviem o žiadnom prípade, kedy by sa využívali prostriedky, ktoré orgány činné v trestnom konaní majú k dispozícii na to, aby sa odhalila korupcia. Majetkové priznania sudcov sú robené formálne, nikto ich z hľadiska obsahu a pravdivosti reálne nevyhodnocuje s cieľom odhaliť korupciu,

 

  • „obnoví inštitút justičných čakateľov, sprísni pravidlá čakateľskej praxe a prijme účinné opatrenia na riadnu odbornú prípravu na výkon funkcie sudcu,“

existujú viaceré príklady toho, že tí, ktorí kvôli neschopnosti uplatniť sa v iných právnických povolaniach, sa stali čakateľmi a sudcami; nič z toho, čo táto úloha uvádza preto nebolo splnené v zmysle snahy o zlepšenie stavu súdnictva,

 

  • „posúdi opatrenia na personálnu stabilizáciu administratívneho aparátu súdov, analyzuje a vykoná opatrenia na účely úpravy riadneho výkonu záložného práva a dobrovoľných dražieb a znemožnenia ich zneužitia,“

zamestnanci súdneho aparátu pracujú za prakticky minimálne mzdy a stále hrozia štrajkami.

 

  • „zvýši transparentnosť vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike verejne dostupnými službami aj v záujme ochrany vlastníkov

Jedinou podstatnou zmenou v tejto oblasti je súkromná iniciatíva tých, ktorí vytvorili program Mapka. sk, na zisťovanie stavu vlastníctva nehnuteľností.

 

  • „posilní postavenie poškodeného v trestnom konaní,“

Postavenie poškodeného v trestnom konaní nebolo nijak významne zlepšené, naopak, Najvyšší súd rutinne vylučuje nároky poškodených z trestného konania. Za súčasného stavu, kedy polícia a prokuratúra sú nefunkčné v zmysle ich zákonných povinností (a fungujú len ako zásterka a ochranka politicky krytých zločincov), je jediným riešení súkromnoprávna žalovateľnosť trestných činov ich obeťami, ak prokurátor nekoná. Tento inštitút u nás platil do r. 1950 a je potrebné ho čo najskôr znovu zaviesť,

 

  • „bude pokračovať v zabezpečovaní dôslednej harmonizácie a úprave noriem trestného práva s právnymi aktmi EÚ a v zmysle platných medzinárodných záväzkov SR,
  • posúdi efektivitu platnej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, navrhne riešenia na odstránenie pretrvávajúcich aplikačných nedostatkov,
  • sústredí väčšiu pozornosť na otázky kriminológie a prevencie páchania trestnej

Trestné právo ako celok naďalej funguje selektívne – pre mocných zločincov poskytuje ochranu v podobe jeho zložitosti a tým i možnosti jeho zneužívania, pre poškodených neposkytuje prakticky žiadnu ochranu a ostatných drobných páchateľov zaťažuje komunistickou mentalitou veľkej časti sudcov a prokurátorov.

 

Časť

Prokuratúra

Vláda prehodnotí legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožňujú priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Prijaté legislatívne opatrenia budú garantovať nezávislosť prokuratúry Slovenskej republiky. V zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému posilní funkčnú autonómiu generálneho prokurátora.

Prokuratúra je v zmysle vlády nezávislá, kde táto má len práva a žiadne povinnosti. Toto je zámer, ktorý zabezpečuje beztrestnosť politických elít a korupčníkov na ne prepojených.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?