Ako je to s dohodou o zbúraní PKO

Autor: Alojz Baránik | 14.12.2015 o 10:28 | (upravené 18.12.2015 o 0:08) Karma článku: 9,23 | Prečítané:  2483x

Súhlas zastupiteľstva mesta Bratislava s návrhom jeho primátora I. Nesrovnala na uzavretie dohody s J&T (maskované ako „Henbury“) o zbúraní PKO vyvolal v mnohých z nás pocit beznádeje. Je to tak, že zločinci ovládli mesto?

Alebo alebo majú pravdu hlasy, často od ľudí, pre ktorých je toto mesto „Blava“, že PKO je "haraburda" a že Bratislava po rokoch sporu s J&T nemá inú reálnu možnosť, najmä preto, že Ďurkovský pozemky pod budovami PKO už "predal" a že sa súvisiace súdne konania vedené zo strany J&T nevyvinuli pre mesto  priaznivo?

Ja tvrdím, že dohoda je natoľko nevyvážená a sú okolo nej tak vážne pochybnosti, že je to dôkazom toho, že postavenie Bratislavy, až do jej uzavretia, nebolo v spore s J&T ani zďaleka také zlé.

Pre tých, čo vedia niečo o zmluvách, napovedia veľa ustanovenia dohody (text dohody nájdete na tomto odkaze). Veľavravné ja aj to, ako sú tieto ustanovenia prezentované verejnosti. 

Na začiatok niečo o povahe dohody urovnaní, teda toho druhu zmluvy, ktorú Bratislava uzavrela.

Dohoda o urovnaní je právny inštitút, ktorý by mal v prípadoch vzťahov medzi verejnými a súkromnými subjektami byť, ak nie výslovne zakázaný, tak aspoň vždy braný s najvyšším možným podozrením na korupciu. Každá dohoda o urovnaní je totiž korupčníkov ideál: jej výsledkom je, že už nikto nikdy jej závery nemôže súdne napadnúť (alebo len veľmi ťažko), a to bez ohľadu na nepravdy, falošné predpoklady, nevyváženosť, uvedenie do omylu, či čokoľvek podobné. Teda čokoľvek, čo bolo v neprospech jej verejnoprávneho účastníka a v prospech súkromného účastníka „dohodnuté“ sa už nikdy nebude môcť použiť na otvorenie predmetu takejto dohody (slovo dohodnuté uvádzam v úvodzovkách preto, lebo často pri týchto dohodách nejde o nič iné ako o to, že sa záujmy verejnoprávneho subjektu zastupujú len "akože").

Kvôli uvedeným vlastnostiam tejto formy uzavretia sporu je pre tých, ktorí ju za verejnú inštitúciu uzatvárajú, potrebné sa kryť. Hlavne ak podpisujúci za verejnoprávny subjekt by sa rád vyhol označeniu, ktoré niektorí ľudia používajú, že je gangster typu Ďurkovský alebo Počiatek. V prípade búrania PKO si primátor Nesrovnal dal záležať. Akože.

Najali si totiž veľkú a významnú medzinárodnú advokátsku kanceláriu, ktorá mu vo svojom  stanovisku akože potvrdila, že danú dohodu je správne podpísať. Konkrétne v stanovisku bolo uvedené toto:

Po preskúmaní poskytnutých dokumentov sme toho názoru, že existencia sporných práv, nárokov a pohľadávok medzi Mestom a spoločnosťou Henbury, ako aj prebiehajúce súdne spory o týchto nárokoch (aj s prihliadnutím na existujúce rozhodnutia súdov v predmetných sporoch) odôvodňujú uzavretie dohody o urovnaní súvisiacich vzájomných nárokov medzi Mestom a spoločnosťou Henbury.

Teda nie tejto danej dohody, ktorá bola uzavretá, a nie hocijakej, samozrejme. Preto treba uviesť, že toto stanovisko vlastne uvádza aj nasledujúce:

Pokiaľ ide o hrozby zo súdnych sporov, ktoré boli vyhláseným dôvodom uzavretia urovnania:

Nedokážeme s dostatočnou mierou istoty predvídať ako by o existujúcich sporoch, ktoré sú predmetom urovnania podľa Dohody o urovnaní definitívne rozhodol príslušný slovenský súd. (jasné, ani my nie, ale ak sa Bratislava tak snažila vyhrať tieto spory ako sa snažila o to, aby táto dohoda bola pre Bratislavu čo najvýhodnejšia, tak sa niet čo diviť, že ich doterajší výsledok je pre Bratislavu nepriaznivý).

Záver stanoviska ako keby s dohodou vyjadruje súhlas, keď uvádza:

Po preskúmaní poskytnutých dokumentov sme toho názoru, že existencia sporných práv, nárokov a pohľadávok medzi Mestom a spoločnosťou Henbury, ako aj prebiehajúce súdne spory o týchto nárokoch (aj s prihliadnutím na existujúce rozhodnutia súdov v predmetných sporoch) odôvodňujú uzavretie dohody o urovnaní súvisiacich vzájomných nárokov medzi Mestom a spoločnosťou Henbury.

Naozaj? Lebo o asi 3 odseky vyššie stanovisko uvádza aj toto:

Predmetom nášho posúdenia nie je analýza výhodnosti, či nevýhodnosti komerčných podmienok Dohody o urovnaní pre Mesto alebo pre spoločnosť Henbury, ktoré sú výsledkom rokovaní zmluvných strán.

Inými slovami, dohoda o urovnaní by mohla byť pre Bratislavu prijateľná, ak by ju vyjednával za Bratislavu niekto, kto nemá problém J&T poslať tam, kam patria, a kto nevidí Bratislavu len ako jeden z projektov J&T. Stanovisko to viac-menej rovnako (i keď, samozrejme, uhladenou rečou vhodnou pre oči klienta) vlastne aj uvádza:

Vychádzame z predpokladu, že pri rokovaniach o uzatvorení Dohody o urovnaní konali zástupcovia mesta s náležitou starostlivosťou a v súlade so záujmami Mesta.

(neviem kto si úprimne myslí, že niekto ako J&T ide vyjednávať zmluvu s Bratislavou len tak, teda s rizikom, že by len so založenými rukami čakali, aby zástupcovia Bratislavy „konali s náležitou starostlivosťou a v súlade so záujmami mesta“. Takto to v Bratislave nikdy nefungovalo a táto dohoda o urovnaní, tiež ako o tom píšem nižšie, svedčí o tom, že sa nič nezmenilo).

Takže záver z tohto právneho stanoviska, prevedený do zrozumiteľnej reči, je nasledujúci:

Ak je dohoda uzavretá za pre Bratislavu výhodných podmienok a dojednaná ľuďmi, ktorí bojujú za záujmy Bratislavy, nie je protiprávna.

O tom, akú vypovedaciu hodnou má takéto stanovisko a načo si ho primátor Nesrovnal nechal vypracovať, si môže každý urobiť názor sám.

 

Dohoda o zbúraní PKO obsahuje množstvo veľmi jednostranne a pre Bratislavu nevýhodne formulovaných ustanovení, čo každému v týchto veciach skúsenejšiemu právnikovi musí byť jasné.

Najväčšia nevýhodnosť, samozrejme, spočíva v nezvratnosti daného úkonu. Ten je navyše zacementovaný veľmi dôkladne (zjavne advokátmi J&T) formulovanými východiskami, ktorými sa takpovediac zahládzajú všetky (prípadné) minulé klamstvá, prešľapy, podfuky a trestná činnosť.

Ďalšou ranou pre Bratislavu sú mnohé ustanovenia, ktoré Bratislavu zaväzujú (a J&T dávajú výhody) ihneď, ale naopak, keď ide o povinnosti J&T a práva Bratislavy je to len tak, že J&T sa zaväzuje, že v budúcnosti niečo bude robiť (za splnenia všelijakých obskúrnych podmienok, zjavne pripravených na budúce vytáčky). Jeden príklad za všetky – predaj budov PKO za jedno Euro. Navždy, nech sa stane čokoľvek. Nikto nevie prečo. Alebo, nejaká budúca povinnosť J&T vybudovať nejakú smiešnu stavbičku pre 140 ľudí (bez ďalších zodpovedností za jej údržbu!). Teda miesto dvoch sál každá pre 2000 ľudí, s interiérmi z ušľachtilých materiálov, dreva, travertínu a mosadze, dostaneme nejaký standardný džejenťácky gýč a nevkus pre 140 ľudí. Kto toto vymyslel a odsúhlasil je buď diletant (čo sa nezdá), alebo to druhé (ale to sa nesmie povedať)!

A ďalej: Média, a iste aj primátor Nesrovnal, ako dôkaz toho, že dohoda o zbúraní PKO nie je jednostranná, uviedli skutočnosť, že záväzky J&T sú v nej zabezpečené zmluvnými pokutami. Máš ho vidieť!

Zmluvné pokuty sú „dohodnuté“ za takých podmienok, že prakticky neprichádzajú v úvahu, pretože je v dohode o nich aj toto ustanovenie:

Pre vznik povinnosti uhradiť akúkoľvek zmluvnú pokutu podľa tejto Dohody sa vyžaduje úmyselné zavinenie porušenia povinnosti.

Keď som toto čítal, bolo to pre mňa jasným potvrdením toho, že sa tu nehrá fér. Prakticky to totiž  znamená, žiadna pokuta nebola dohodnutá. To preto, že táto by sa uplatnila len ak by na vrub J&T bolo preukázané zavinenie. To, samozrejme, je prakticky nemožné aj u fyzickej osoby a u právnickej osoby je to takmer vylúčené. Takéto ustanovenie je v bežných obchodnoprávnych vzťahoch absolútne neslýchané, extrémne drzé a ponižujúce!

A na druhej strane, v dohode je aj toto ustanovenie, ktoré je pre Bratislavu extrémne nebezpečné a zakladá obavy z ďalších nárokov J&T, ktoré by niekto mohol označiť ako výpalnícke:

Zmluvné strany sa dohodli, že popri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa tejto Dohody je Zmluvná strana oprávnená požadovať od druhej Zmluvnej strany náhradu celej vzniknutej škody spôsobenej porušením povinnosti, pre ktorú bola zmluvná pokuta dojednaná. Nárok na náhradu škody pre porušenie ktorejkoľvek povinnosti podľa tejto Dohody vznikne bez ohľadu na zavinenie Zmluvnej strany, ktorá túto povinnosť porušila.

Teda žiadna ochranná funkcia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v zmysle obchodného zákonníka, žiadne obmedzenie náhrady škody ale, naopak, výslovné uvedenie, že Bratislava bude hradiť škodu aj ak ju nezavinila. A hlavne, Bratislava, pochopiteľne, si má možnosť vyčísľovať škody len teoreticky, neprichádza u nej v napr. úvahu ušlý zisk. Zato J&T je hotový matador vo vznášaní nárokov z ušlého zisku (na „úžasných“ slovenských súdoch, kde sa napr. sudca povyšuje na krajský súd po tom, čo na návrh jednej inej „skupiny“ expresne zakázal knihu, ktorá ešte nevyšla).

Určite, dôkladnejšou analýzou by sa dalo nájsť toho v texte dohody oveľa viac, čo by svedčilo o tom, ako boli záujmy Bratislavy zastupované (perlička: ustanovenia príloh dohody majú prednosť pred ustanoveniami jej hlavnej časti – starý trik na zakrývanie niečoho, čo niekto nechce, aby sa v dohode našlo).

Nebyť toho, že Ivo Nesrovnal je, podľa jeho slov, skúsený transakčný právnik, mohli by sme zvažovať výhovorku, že takéto „chyby“ sú dôsledkom menej kvalifikovaných právnikov Bratislavy. Lenže toto takto nie je (i keď z čítania ustanovení zjavne písaných právnikmi J&T je jasné, že títo sú zjavne vyššie kvalita alebo len mali, kto vie prečo, proste navrch). Naopak, je isté, že primátor Nesrovnal, veľmi dobre musel vedieť, čo sa podpisuje.

Navyše, správy o tom, že zastupiteľstvu bolo odmietnuté poskytnutie záznamov o priebehu rokovaní, potvrdzujú vážne podozrenia o tom, koho záujmy primátor Nesrovnal zastupuje. Myslím, že nie len ja mám z tohto celého ten dojem, že toto nie je dohoda medzi developerom a mestom, kde tento developer chce podnikať aj v budúcnosti, a teda sa musí podľa toho chovať, ale medzi mocipánom, ktorý si vie kúpiť všetko a každého, a jeho vazalom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?