Na čo je zmena vedenia BVS, kto na tom zarobí a ako sa to urobí

Autor: Alojz Baránik | 5.10.2015 o 8:40 | Karma článku: 6,85 | Prečítané:  802x

Sú takí, ktorí tvrdia, že zmenu vedenia v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti treba len preto, aby niekto mohol zarobiť. A nie maličkosť, ale desiatky a stovky miliónov. Eur.

Kto chce vie, že mesto Skalica takpovediac „patrí“ veľkopodnikateľovi pánovi Kmotríkovi. Zdá sa, že čo on chce, to Skalica urobí. A tak, na základe nejasných motivácií a extrémne „tvorivej“ interpretácie zákona o majetku obcí (ktorý obciam prikazuje svoj majetok chrániť a zveľaďovať a predávať ho len na základe súťaže alebo inak za trhovú cenu),  mesto Skalica v  rokoch 2008 a 2009 bez súťaže, za dohodnutú (nie trhovú) cenu skupovalo akcie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti od obcí a miest na Záhorí. Oficiálne dôvody, pre ktoré sa tieto obce a mestá zbavovali týchto akcií, boli obdobné ako v následnom prípade mesta Senice, kde tieto dôvody boli uvedené takto:

  • minoritné postavenie ako akcionára v akciovej spoločnosti BVS, a.s.; kde mesto disponuje množstvom 2,83% akcií, všetky obce a mestá majú dohromady 32,279% akcií, pričom majoritným akcionárom predmetnej obchodnej spoločnosti je Mesto Bratislava, ktorá vlastní 59% akcií – (tu vôbec nie je jasné, prečo je toto problém, ktorý je nutné riešiť predajom za cenu, ktorej výška nebol overená súťažou alebo ocenením znalcom);
  • podpora a zverení tzv. líderstva Mestu Skalica minoritnými akcionármi pozostávajúcimi z miest a obcí Záhoria proti záujmom majoritného akcionára, predovšetkým presadzovaním záujmov tohto regiónu, napr. zabezpečenie skupinového vodovodu a kanalizácie 12 obciam – (k oprávnenosti tohto dôvodu sa ešte dostaneme nižšie); a
  • údajná nemožnosť predať predmetné akcie podľa § 9a ods. 1 písm. a)  až c) zákona o majetku obcí, t. j. verejnou dražbou, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom za cenu najmenej vo výške všeobecnej hodnoty majetku,  a to z dôvodu obmedzenia okruhu potencionálnych záujemcov o ich kúpu, keďže akcie nie sú verejne obchodovateľné a ich prevod je obmedzený stanovami akciovej spoločnosti, v zmysle ktorých akcie spoločnosti možno previesť len na právnickú osobu, ktorá je obcou alebo mestom v Slovenskej republike a ktorá je zároveň akcionárom spoločnosti – (o tom tiež nižšie).

Takto bolo senickým mestským zastupiteľstvom schválené uznesenie schvaľujúce predaj akcií BVS, ktorých vlastníkom bolo Mesto Senica, mestu Skalica, a to za 2 eurá za akciu. Tu je vhodné uviesť, že len prostým vydelením majetku spoločnosti počtom akcií sa dostaneme na cenu za jednu akciu vo výške nad 40 Eur. A to nepočítame hodnotu spočívajúcu v monopolnom postavení tejto spoločnosti ani s jej budúcim potenciálom. Inými slovami, za akcie, ktorých hodnota presahuje minimálne 9,5 milióna Eur, dostala Senica len niečo viac ako 476 tisíc Eur.

Na základe žaloby prokurátora, ktorý uvedené uznesenie mesta Senica, na podnet jedného z jeho obyvateľov, vyhodnotil ako prijaté v rozpore s ust. § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, krajský súd  toto uznesenie mesta Senica zrušil, pretože zistil, že pri stanovení kúpnej ceny akcií mesto Senica nezisťovalo trhovú hodnotu akcií a kúpnu cenu stanovilo dohodou. Týmto podľa krajského súdu došlo k porušeniu najmä § 7 zákona o majetku obcí, ktorý ukladá obciam majetok zveľaďovať a zbavovať sa ho len podľa zákonom stanovených pravidiel.

Mesto Senica bolo veľmi sebavedomé, neváhalo a odvolalo sa na Najvyšší súd. A tu, odrazu, všetko bolo inak. Najvyšší súd uviedol, že na všeobecnej povinnosti obce zveľaďovať majetok nezáleží, že na predaj akcií platí výnimka z výnimky, pretože sa uplatní obchodný zákonník (?) a že akcie síce majú obmedzenú obchodovateľnosť, ale keďže vraj nie sú verejne obchodovateľné, môžu byť predané za cenu len na základe dohody, a to s odôvodnením, že na to, aby akcie mohli byť predané, je potrebný súhlas samotnej BVS.  To, že podľa stanov spoločnosti taký súhlas musí byť udelený ak je kupcom niektorý zo súčasných akcionárov (miest a bocí), ktorých je 89, sa v rozsudku Najvyššieho súdu akosi neuvádza. Tiež sa neuvádza, že je to práve obchodný zákonník, ktorý upravuje možnosť vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže, obmedzenej na súčasných akcionárov, na základe ktorej by sa títo mohli uchádzať o kúpu akcií mesta Senica, keď už ich tak veľmi chcelo predať. No a čerešnička v odôvodnení, ako inak: rozsudok uvádza ako smerodajné ceny, za ktoré Skalica, zjavne na základe protiprávnych odpredajov, odkupovala akcie BVS od obcí na Záhorí. Teda, kruhové zdôvodnenie podľa logiky: – napadnutá transakcia a jej cena je správna, pretože aj ostatné ceny boli správne!

No a medzitým sa stalo niečo, čo hádže von oknom dôvody, pre ktoré mesto Senica akcie BVS predalo. Tým je to, že mesto Skalica sa spoločnosti pána Kmotríka, Grafobal Skalica, zaviazalo, že jej predá všetky akcie, ktoré kúpilo nielen od mesta Senica, ale aj od ostatných miest a obcí. A viete za akú cenu? 3 Eurá za akciu. Teda 50% nárast. Už žiadne „líderstvo“ v ochrane záujmov Záhoria, ani poukazovanie na to, že akcie nemajú cenu väčšiu ako 2 Eurá.  A samozrejme, mesto Skalica si svoje akcie BVS pekne ponechalo, veď, bolo by blázon: predsa každý, kto sa pozrie do výročnej správy BVS vie, že majú cenu aspoň 40 Eur za kus.

No a ako je to možné, že Najvyšší súd takto pekne rozhodol, na základe vykonštruovaného, slabulinkého odôvodnenia? Kto vie, pán Kmotrík má veľké šťastie. Napríklad sudkyňa, ktorá vec na NS SR rozhodovala, Jana Zemková, je uvádzaná ako absolventka gymnázia viete v ktorom meste? Uhádli ste.

Kto chodí na súdy na Slovensku vie, že námietka zaujatosti sudcu prakticky neexistuje, lebo naše súdy túto takmer vždy odmietnu. Napriek tomu platí, že sudcovia sú povinní sa vzdať ak môže vzniknúť čo i len zdanie zaujatosti. My si myslíme, že minimálne zdanie zaujatosti sudkyne Najvyššieho súdu Jany Zemkovej bolo, že ona o ňom vedela a aj tak sa veci nevzdala. Kto vie prečo?

Jednoducho, pán Kmotrík má šťastie. S jeho osobným primátorom Bratislavy mu to (vraj) nevyšlo, ale komu ide karta, ten dosiahne dosadenie takých členov orgánov BVS, ktorí mu skôr či neskôr predaj akcií za nejakú smiešnu cenu schvália. Kde to žijeme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?