Nad povrchným odmietnutím z Kancelárie Prezidenta

Autor: Alojz Baránik | 21.9.2015 o 9:35 | Karma článku: 5,84 | Prečítané:  1575x

Poslanci SaS listom vyzvali Prezidenta A. Kisku, aby v súlade so zákonom odvolal Predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO, úrad), pre jeho porušovanie zákonom stanovených povinností.

K takému porušovaniu povinností dochádza tým, že pri svojom rozhodovaní je predseda ÚRSO ovplyvňovaný predsedom vlády alebo vládou. Prišla odpoveď, ktorá je zarážajúca nie pre právny názor, ktorý v nej Kancelária Prezidenta zastáva, ale najmä svojou povrchnosťou Výzva poslancov SaS prezidentovi Kiskovi na odvolanie predsedu ÚRSO Holienčíka vychádzala zo skutočnosti, že vzájomná závislosť predsedu ÚRSO a premiéra Fica či vlády SR alebo vládnej strany, umožňujúca „balíčkovanie“ cien plynu tak, ako to vyhovuje oligarchom spojeným s Ficom a volebným potrebám Smeru, je nielen nesporná, ale hlavne protizákonná. Ak je protizákonná, potom, vychádzajúc zo základnej logiky a princípu jednoty právneho systému ako celku, právo musí poznať na takú situáciu riešenie tak, aby sa taká protizákonnosť odstránila.

Zákon o regulácii v sieťových odvetviach k takejto situácii uvádza toto:

§ 5 Predseda úradu a podpredseda úradu

  (1)Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

(8) Predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb.

(9) Výkon funkcie predsedu úradu sa skončí

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) vzdaním sa funkcie,

c) odvolaním z funkcie,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

 (11) Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu z funkcie, ak

a) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo súvisiaci s výkonom jeho funkcie,

b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,

c) predseda úradu

  1. sa stal členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných subjektov,
  2. začal podnikať v sieťových odvetviach,
  3. začal vykonávať funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, funkciu alebo členstvo v orgáne územnej samosprávy,
  4.  má majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjektov,

d) nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace; to neplatí, ak je predseda úradu dočasne uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz,

e) konal pri výkone svojej pôsobnosti v rozpore s odsekom 8.

Poslanci SaS výzvou usilovali o to, aby pán prezident využil svoje oprávnenie v súlade so zákonom, ako je uvedené v ods. (11) vyššie. Dostalo sa im však odmietnutia, ktorého povrchnosť je zarážajúca. Uvádza sa v ňom v podstate len to, že oprávnenie odvolať predsedu ÚRSO z dôvodov uvedených v odseku (11) je závislé od návrhu vlády podľa odseku (1). A to, zrejme, aj v prípade jeho paktovania s predsedom vlády (vládou, vládnou stranou) a manipulácie s cenami podľa pokynov premiéra Fica tak, ako to vyhovuje vláde (rozumej: ako politický ohlupovák voličov Smeru a ako nástroj finančného žmýchania nás všetkých smeráckymi oligarchami).

Takýto výklad však odporuje základnej právnej zásade, že každé ustanovenie zákona sa musí vykladať v súlade s logikou a účelom danej právnej normy. Aká by bola logika a ako by bol účel tejto právnej normy splnený, keby odvolanie predsedu úradu za poslúchanie pokynov vlády bolo závislé od toho, že tá istá vláda dá návrh na odvolanie?

Uvedenému výkladu Kancelárie prezidenta v tom zmysle, že prezident nesmie konať inak, ako na návrh vlády, odporuje aj skutočnosť, že podmienky, ktoré musia byť splnené pre odvolanie predsedu ÚRSO z funkcie, sú stanovené prezidentovi (pri odvolávaní), nie vláde (pri navrhovaní takého odvolania). Preto z výkladu zákona použitom Kanceláriou prezidenta nie je jasné, či na odvolanie je potrebný jednak návrh vlády a následne splnenie podmienok, alebo stačí len návrh vlády, v ktorom prípade už prezident splnenie takých podmienok odvolania už neskúma. Mohol by, napríklad, prezident predsedu ÚRSO neodvolať aj v prípade existencie návrhu vlády, ak by mal názor, že napriek takému návrhu vlády, podmienky stanovené prezidentovi pre odvolanie nie sú splnené? Znamená to, na druhej strane, praktickú neodvolateľnosť aj v situácii, kedy predseda ÚRSO trvale porušuje zákon tým, že sa riadi pokynmi vlády, teda toho, koho návrh je nutnou podmienkou odvolania?

SaS je presvedčená, že predseda ÚRSO si neplní riadne svoje povinnosti, že to má veľký dopad na životy bežných ľudí a že sa tým okrádanú státisíce ľudí v prospech zopár vybraných spoločníkov Smeru. Výzva poslancov SaS preto nie je ani rozmarom ani maličkosťou. Je poctivou politickou prácou, ktorá si zaslúži, aj keď nie súhlas, aspoň riadne vysvetlenie jej odmietnutia.  Bolo by namieste, aby odmietnutie výzvy bolo zdôvodnené presvedčivejším a  právne lepším odôvodnením, než aké bolo im Kanceláriou Prezidenta Slovenskej republiky bolo dané. Tu je jeho podstatná časť:

„Analogicky – podobnej situácii – postupuje prezident Slovenskej republiky pri vymenúvaní a odvolávaní ďalších členov vlády (na návrh predsedu vlády), resp. Národná rada Slovenskej republiky napríklad pri voľbe a odvolávaní predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (návrh vlády) podľa § 110 ods.1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 111 ods. 2 tohto zákona.

.....vymenovať a odvolať predsedu úradu je síce právomocou prezidenta Slovenskej republiky, avšak viazanou na návrh vlády Slovenskej republiky; bez neho nemôže prezident v tejto veci konať.“.

K takému zdôvodneniu sa žiada uviesť nasledujúce:

Ani jeden z právnych predpisov upravujúcich situácie, na ktoré sa analogicky „pri podobnej situácii“ vyššie citované zdôvodnenie Kancelárie Prezidenta odvoláva, teda

  • Ústava, článok 116 (1) g), podľa ktorého prezident „vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116,“ v spojení s článkom 116 (ods. (3): „Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.“ alebo (4) „Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda vlády.“ prezident odvoláva ministra vlády SR, ani
  • § 110 ods.1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v spojení s § 111 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého predsedu Úradu pre verejné obstarávanie odvoláva Národná rada SR na návrh vlády, ak existujú na to zákonom stanovené dôvody,

nie je dostatočne priliehavý (analogický) pretože:

v prípade a) vyššie, Ústava nestanovuje prezidentovi ako predpoklad odvolania člena vlády žiadne podmienky, o splnení ktorých rozhoduje prezident (ako to stanovuje zákon v prípade odvolania predsedu ÚRSO, a tým dáva najavo, že sa jedná o rozhodnutie prezidenta, a nie vlády

v prípade b) vyššie, také podmienky odvolania Národnej rade zákon o verejnom obstarávaní síce stanovuje, ale

po prvé,      tieto majú tú podstatnú rozdielnosť, že v nich nie je zahrnutá tá odvolanie zdôvodňujúca skutková podstata, ktorá spočíva v protizákonnom konaní spolu s tým subjektom, ktorý má dať návrh na také odvolanie (vláda),

po druhé,    nie je jasné, či Národná rada je v takejto veci v rovnakom postavení ako prezident, ktorý sa podľa Ústavy neriadi žiadnymi príkazmi a má povinnosť svojou činnosťou zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov (a teda by jeho interpretácia ustanovení Ústavy mala zodpovedať tomuto základnému príkazu), zatiaľ čo Národná rada, vzhľadom na náš väčšinový volebný systém a systém takmer výlučne predsedom politickej strany, či inak centrálne tvorenej volebnej kandidátky je, a vždy bola (odhliadnuc od možnosti, že si v nej jej poslanci môže povedať, čo chcú), len opečiatkovávacím (v danom prípade tzv. okolesíkovacím) zariadením rozhodnutí vlády, a

po tretie,     Ústavný súd už riešil otázku toho, aký je rozsah voľnej úvahy pri rozhodovaní v otázkach menovania a odvolávania, napr. vo veci Čentéš – kde plénum ÚS rozhodlo, že ak existujú riadne (nie svojvoľné) dôvody, prezident je povinný konať, čo v danom prípade je zdôraznené skutočnosťou, že taký príkaz je, za daných podmienok, priamo uvedený v zákone. To, samozrejme, by nevylučovalo prípadné súdne preskúmanie takého odvolania, pokiaľ ide o potvrdenie splnenia takých podmienok, to ale na danej veci nič nemení.

Ochrana práva na Slovensku je trvalo extrémne slabá, a často neexistujúca, s dôsledkami pre spoločnosť tomu zodpovedajúcimi – reálne vládnu tí, ktorí majú viac peňazí a ostrejšie lakte, vrcholoví politici sú hospodársky prepojení na „politických podnikateľov“ a celé odvetvia hospodárskeho života sa pohybujú mimo platné právo. Poslanci SaS, ktorí výzvu na odvolanie Jozefa Holienčíka z funkcie predsedu Úradu pre kontrolu sieťových odvetví pánovi prezidentovi zaslali, majú právo nie na to, aby Kancelária prezidenta s ich názorom súhlasila, ale, ak s ním nesúhlasí, aby dôvody takého nesúhlasu boli presvedčivé. Tie, ktoré boli uvedené, najmä vo svetle celospoločenskej potreby robiť maximum na zlepšenie zúfalého stavu vlády práva u nás, takými nie sú. 

Ako vieme, bohužiaľ, Slovensko nie je známe vysokou koncentráciou osôb hlbokej právnej vzdelanosti a zmyslu pre spravodlivosť, ani dodržiavaním práva vo vysokých sférach štátnej správy. Zvolením Andreja Kisku za nášho prezidenta sa ale vyjadrila väčšina z nás jednoznačne za to, že toto treba zmeniť. Odpoveď Kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky na výzvu poslancov za SaS k odvolaniu predsedu ÚRSO síce potvrdzuje nastolenie spôsobu komunikácie na úroveň, ktorá plne zodpovedá očakávaniam v kultúrnej spoločnosti, ale zároveň treba povedať, že tí, ktorí očakávali, že náš rezident bude aktívnejší vo vyvažovaní autoritárskych praktík Ficovej vlády a zmäkčovaní ich dopadov na bežných ľudí, zostávajú sklamaní.

I keď sa z ľudského hľadiska dá rozumieť tomu, že pán prezident si neželá vyhrocovať politickú situáciu, my, občania tejto republiky, živitelia nielen našich rodín, ale hlavne tých, ktorí sú živí z toho, že sú v postavení štátnej moci, nemáme príliš na výber: vláda a iné orgány štátnej správy sú kvôli nastaveniu vzájomného vzťahu a ovládnutiu súdov, prokuratúry a polície politickými zločincami nepostihnuteľné. Preto je na vážne zamyslenie, či za tejto situácie je správne, aby Kancelária prezidenta veci, ako bola výzva poslancov SaS na odvolanie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vybavovala spôsobom, ktorý je obsahovo nielen nepresvedčivý, ale aj potvrdzujúci beznádejnú nemennosť nášho súčasného stavu bezprávia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?