Súdnictvo na Slovensku neexistuje. Existuje zdanie súdnictva, teda existujú budovy, pojednávacie siene, v nich osoby v talároch a pisárky za počítačom, a tiež aparát, ľudia, ktorých bežne nevidíme, ale sú súčasťou systému, ktorý sa nazýva súdnictvo. Dokonca sa niekedy aj stane, a to len výnimočne, že „súd" rozhodne správne, teda rýchlo a spravodlivo. Mne sa to tiež už stalo, i keď to bolo vo veciach, ktoré majú takmer nulový celospoločenský alebo hospodársky význam. Inak nie. Nikdy sa mi nestalo, že by sudca rozhodol rýchlo ako má (napr. §114 Občianskeho súdneho poriadku: „(1) Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.", alebo §100 OSP: „(1) Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá."). A či súd rozhodol spravodlivo? To sami stáva tak nejako len občas, väčšinou nie. Takže súdnictvo vlastne neexistuje. Ale existuje akási lotéria, ktorej sa, za náklady súdneho konania, môže ktokoľvek zúčastniť.
Tragédiou Slovenska je, že o kvalite života jeho ľudí rozhodovali vždy len politici, ktorí chceli ovládať tých, ktorí im majú robiť protiváhu, teda sudcov. Toto platí takmer bez výnimky na všetkých slovenských politikov, pretože každý z nich, keď sa dostal do pozície moci, nechcel pripustiť, aby existovala nejaká sila, ktorá by jeho „politické" (rozumej: mocensko-zlodejské) zámery mohla obmedziť. Dôsledkom uvedeného bolo ponechanie vo funkciách sudcov, ktorí, podľa ich vlastného vyjadrenia, boli takmer všetci komunisti, a teda preukázali bezcharakternosť a príslušnosť k zločineckej organizácii, ktorá zničila (a naďalej ničí) charakter Slovenska a Slovákov, ktorá sa najviac prejavila v tom, že medzi seba púšťajú len ľudí s pokriveným charakterom alebo totálnych neschopákov, ktorí majú nulovú šancu sa uplatniť (za sudcovský plat) kdekoľvek inde.
Preto je na smiech, ak nejaký starý sudca alebo bývalý komunistický prokurátor (všetko komunisti) dumá nad príčinami toho, čo ja volám neexistencia súdnictva. I keď, v jednom má P. Paluda pravdu: Na vine sú politici. Ale nie preto, že do súdnictva zasahujú, ale preto, že doň nezasahujú a tešia sa zo zvrátenej zločinecko-prospechárskej symbiózy.