Práva novinárov - Who cares?

Autor: Alojz Baránik | 23.11.2011 o 23:32 | (upravené 23.11.2011 o 23:50) Karma článku: 13,51 | Prečítané:  1437x

Reakcia na článok Radoslava Procházku: Novinárska imunita? http://radoslavprochazka.blog.sme.sk/c/281410/Novinarska-imunita.html

Pán Procházka je učenec, to uznáva asi každý, mňa nevynímajúc. Kde ale je problém, a to obzvlášť vzhľadom na jeho profesiu a jej spojenie s politikou, je jeho vzťah k prirodzenej spravodlivosti. Myslím tú spravodlivosť, ktorú majú na mysli ľudia, ktorí cítia, že v argumentácii pána Procházku nie je niečo v poriadku, i keď to nevedia právnicky a možno ani faktami zdôvodniť. Ktorí napríklad cítia, že s tými novinármi, o ktorých pán Procházka píše vo svojom (predpokladám, aktuálne ladenom) blogu, je to u nás asi trochu iné ako v tých veľkých právnych veciach rozhodovaných Európskym súdom pre ľudské práva. Že mnohý novinár u nás píše tak, ako to zodpovedná hodnotovej štruktúre vlastníkov jeho zamestnávateľa, alebo (v lepšom prípade) jeho nedokvasenej osobnosti. Že u nás je hodnotový systém vlastníkov médií ešte horší ako je to u priemerného tzv. podnikateľa, obvykle vnímaného ako osoby, ktorá nikdy žiaden obchod neurobila čestne, neverí, že sa čestne dá urobiť a nikdy nezarobila jedno euro nikde inde ako na Slovensku, lebo (ako to ona chápe) nevie ako sa podpláca a manipuluje v cudzine (Čechy sa nepočítajú – tí sú naši, i keď sa to tam začína komplikovať – perspektívne sa budeme orientovať na Slovensko alebo na Východ). Kto má možnosť si porovnať to, s akou hĺbkou, erudíciou, a nezávislosťou, šarmom a rešpektom pre spravodlivosť píšu dobré noviny v ozajstných demokraciách, vie o čom je reč. Preto sa k právnicky ladenému blogu adresovanému (asi) aj laickej verejnosti žiada povedať: Tu nejde o slobodu novinárov, pretože tí, ktorí figurovali v údajnom odpočúvaní si toto označenie nezaslúžia. Sú to len pisári alebo aparatčikovia, ktorí vykonávajú rozkazy, ktorí často, aby sa zapáčili svojim bossom, sú aj aktívni a ambiciózni potlačovatelia pravdy a demokracie. Viem, že nie som sám, kto je presvedčený, že na Slovensku slobodná žurnalistika vo veľkých médiách neexistuje. Dokonca sa dá povedať, že (Ústava – neústava) na Slovensku vo veľkých médiách panuje cenzúra funkčne identická s tou, ktorá bola za komunistov. Mimochodom, kto neverí, tomu pripomínam, že za komunistov to bolo tiež tak, že to, čo bude zajtra v tlači, prípadne na základe pokynov „zhora“ stanovoval a vždy kontroloval šéfredaktor a na ÚV KSS sa zaoberali až následne prípadmi, keď mu niečo ušlo – mal prieser, takže vďaka princípu predposratosti (dnes nahradeným neodôvodnenou ambíciou) to fungovalo úplne hladko.

Naznačovanie, že sa v súvislosti s kauzou odpočúvania novinárov jedná o snáď nejaký jemný právnický problém ochrany práv novinárov na Slovensku, je zavádzanie a vlastne obhajobou neobhájiteľného. Čo, verím, je každému spravodlivo cítiacemu človeku jasné, je to, že sa tu jedná o to, či bude narušená hegemónia korupcie v našej krajine. Či ľudia ako Ľubo Galko majú miesto v našej politike alebo nie. Či sa tu slušný človek niekedy dovolá práva skôr ako umrie, či sudca a prokurátor (a člen tajnej služby) u nás niekedy bude synonymom človeka nadšeného pre spravodlivosť.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?